Ako sa vám páči v Toskánsku

Prebúdzam sa na cvrkot cikád z poobedňajšej letargie. Drumblujú o 106.

Beriem rodinu a odchádzame do Certalda, rodného mestečka Giovanniho Boccaccia, autora Dekameronu.

Už z diaľky je krásne, dolné mesto a na kopčeku horné stredoveké mesto etruského pôvodu.

Hore sa dá vyviesť pozemnou lanovkou. Obdivujeme tehlové hradby, Boccacciov rodný dom, obecný palác, malé kaviarničky a úzke uličky.

Vychutnávame si pokojnú atmosféru a dozvedám sa, že Certaldo je preslávené červenou cibuľou, ktorá sa v okolí pestuje odnepamäti.

Už Boccaccio ju ospevoval vo svojich dielach a dokonca tu organizujú aj cibuľové hody. A robia z nej aj marmeládu.

Aby toho nebolo málo, cibuľu majú aj v erbe.

Že či ju cítiť vo vzduchu? Nie, nie, buďte pokojní, pokiaľ neprídete na hody, tak nie.

Pre zábavychtivých, v júli sa tu organizuje festival Mercantia, kedy sa celé horné mesto oblečie do dobových kostýmov a nielen. Je to medzinárodný festival divadla, predstavení, hudby a remesiel.

A ešte jedna zaujímavosť v Certalde. Majú tam jednu špeciálnu taverničku, kde sa dajú ochutnať toskánske špeciality. 

Špeciálnu preto, lebo pútač je takýto, ale neopýtali sme sa, či je to realita, teda, že či Certaldské ženy naozaj oberajú hrozno polonahé, jednoznačne, pánom by sa to páčilo, však? :)

A ešte ohľadne toskánskych cestovín jedno upresnenie. Existuje typ cestovín, ktoré su hrubšie ako špagety... trošku hranaté a volajú sa....hm hm....pici....vyslovujte v duchu a s mäkčeňom. :)

Po Certalde a nehanebných miestach a slovách sa poberáme do ďalšieho neďalekého mestečka, Tavarnelle.

Moja polovička nič netuší.

Prichádzame do centra a tam mu prezradím, čo za špecialitku ho tam čaká.

Vchádza do obchodíku, čaká v rade, vyjde von s úsmevom od ucha po ucho.

V ruke papier a v papieri zabalený obrovský kus pravej nefalšovanej perfektne odkrojenej “Fiorentiny”.

Hovädzí alebo teľací florentský steak, s kosťou, vysoký dobrých 5 centimetrov.

Nesie ho ako poklad k sympatickému toskáncovi priamo pred mäsiarstvom, ktorý ho dáva na gril.

Sadneme k stolu a pozorujeme ten obrad s posvätným tichom.

Samé ssssskanie, syčanie, masť padá na žeravé uhlíky, dym stúpa do výšky a úsmev na tvári môjho mäsožravého muža je stále tam.

Konečne je hotový, ešte krvavý vnútri, pretože tak je mäsko ešte jemnejšie a chutnejšie.

To, čo nastalo najbližších 25 minút, to teda odporúčam zažiť všetkým manželkám.

Ticho a neskutočná radosť v očiach. Blaženosť sama o sebe.

25 minút, pretože steak mal dobrých 800 gramov a on si ho vychutnal ako sa na Taliana patrí. Na Taliana, ktorý bol po prvý krát na mieste, odkiaľ pochádza pravá fiorentina.

Vedľa nás sedela rodina Angličanov a oni s takým istým 800 gramovým kusom zápasili štyria.

Nuž čo povedať.

Kto umí, ten umí, kto neumí čumí.

Marcela Šulková Ori

Sprievodcovské služby v Severnom Taliansku

https://www.anomilano.sk/

Fb: Áno Miláno

Foto: môj archív 

začiatok tu:

http://mojetaliansko.infoblog.sk/clanok/sen-dna-a-noci-toskanskej-72001/